PLNENÉ LANGOŠE Z KVASU

PLNENÉ LANGOŠE Z KVASU

Aj vám sa spájajú langoše s detstvom? Doma sme ich často nemávali, no na každom trhu a jarmoku bol stánok, odkiaľ sa rinula omamná vôňa smaženého cesta s cesnakom a syrom. Skákala som ako opica a prosila o jeden.

Pamätám si na slávny deň, keď som sa odhodlala si kúpiť langoš sama- stánok bol pred kultúrnym domom, hneď pri schodoch. Rad bol dlhý a ja som si stále v mysli opakovala, čo poviem. Pocit víťazstva z prekonania samej seba mám dodnes pred očami, akoby to bolo včera.

Na langoše som potom akosi zabudla - éra diét a zásadného nevyprážania v adolescencii a ranej dospelosti. V tomto období prišla kamarátka, s ktorou som sa spoznala v nemocnici. Obe v pokročilom období tehotenstva s komplikáciami. Vyše dvoch týždňov sme sa boli spolu stále a scelilo nás to preveľmi. Aj napriek diaľke, ktorá nás potom oddeľovala, sme sa navštevovali. Vtedy som variť takmer nevedela a ona priniesla prefotený štvorčekový papier s receptom na langoše. S údivom a obdivom som na ňu pozerala, že ona vie urobiť langoše? Hihihi.

Ten papier mám dodnes. Môžem mať recept prepísaný miliónkrát, no neviem ho vyhodiť. Môže mi v zošite s receptami zavadzať akokoľvek. Je to nostalgia, čo vám budem nahovárať...

Ten recept je geniálny.  Vymenila som droždie za kvások. Langoše sú stále nádherne hebké, voňavé a nadýchané. Navyše sú sýtejšie. Vhodné aj pre tých, ktorí ponáhľajú ráno do práce. Jediné, čo stačí, je naplánovať si aspoň v to ráno, že na večeru chcem langoše. A kľudne aj na ďalší deň, ak držíme cesto v chladničke. Úplne základný recept a žiadna veda to nie je.

Robievam ich zo špaldovej múky, no niekedy časť nahradím celozrnnou. Aj vtedy sú úžasné a jedácke publikum sa ozýva len s pochvalou.

V telke som nedávno zazrela Genara- talianskeho kuchára žijúceho v Anglicku, ako ukazoval... a teraz neviem, ako to v taliančine nazval- plnené langoše. Ospevoval pizzové cesto, ktoré chudobní Taliani naplnili spôsobom „čo dom dal“ a vysmažili. Lamentovala som spolu s chlapom, že čo sa tak rozplýva, veď to sú naše langoše.

Následne, aby sa nepovedalo, vyskúšala som tento spôsob aj ja. Je jedno, čo sa dá dnu, je to niečo ako pizza- to, čo mám rád.

Následne, langoše treba vysmažiť. Inak to nie sú langoše.

Veľká problematika, či kauza okolo smaženia je vcelku na mieste, pretože je všeobecne známe, že vyprážané jedlá nie sú veľmi vhodné na konzumáciu. Tuky totiž neprechádzajú z tenkého čreva do pečene, kde sa škodliviny filtrujú, ale lymfatickým systémom idú priamo do tela.

Nie každému sedí poctivá domáca masť. Preto ak obľubujete orieškovú chuť, je vhodné vysmažiť langoše aj na ghee- prepustenom masle.

Samozrejme, nie je to jedlo na každý deň. Skôr veľmi príležitostne. O to viac sú langoše vzácne a vieme si ich patrične vychutnať.

 

 

***PLNENÉ LANGOŠE Z KVASU***

 

Potrebujeme:

100g špaldovej hladkej múky

100g vody

1 PL kvásku

-          Suroviny zmiešame spolu v miske a prekryté potrevinárskou fóliou či sáčikom necháme na linke prekvasiť 9- 12 hodín.

 

Následne potrebujeme:

400g špaldovej hladkej múky

300ml mlieka

½ ČL sladu

1ČL soli

+ syr, šunka na naplnenie

-          K prekvasenej múke pridáme všetky suroviny na cesto. Dostatočne premiesime- mixérom s hákmi alebo ručne, aby sme dostali kompaktné, hladké cesto.

Misku s cestom prekryjeme fóliou alebo strčíme do sáčika. Dáme do chladničky a necháme kvások pracovať minimálne 12hodín, kľudne aj viac.

Cesto je po vybraní z chladničky tuhé, ale pracuje sa s ním dobre.

Veľkosť langošov si volíme podľa nášho uváženia- 1 kopcovitá polievková lyžica z cesta je „tak akurát“.

Pracovnú plochu pomúčime. Prstami od stredu von postupne naťahujeme cesto do kruhu.

Do stredu dáme šunku a nastrúhaný syr. Čím viac náplne dnu dostaneme, tým väčšia bašta.

Cesto preklopíme na polovicu a konce poriadne zlepíme k sebe.

Smažíme z oboch strán do zlatista na strednom plameni.

 

Langoše po usmažení dáme na kuchynský papier, aby vypil prebytočný tuk.

A je to!

Už len čerstvý šalát a dobrú chuť!